Veľmi ma mrzí, že sa šport na Slovensku a hlavne ten ženský dostal do situácie, keď sa právom môže cítiť ako zbytočný a nechcený. Umierajú nám bašty basketbalu, ktoré vychovali európske a svetové hráčky. Keď čítam a počúvam, aké existenčné problémy majú v Banskej Bystrici a Poprade bojím sa, že nášmu športu zvoní umieráčik. Nesúhlasím s nadpisom, že Popradu hrozí osud GoodAngels, pretože v Košiciach práve vďaka GoodAngels stále máme 250 detí, ktoré aj s pomocou mesta a dobrých ľudí budú pokračovať v tréningoch a budú mať zabezpečené tie najlepšie podmienky vrátane medzinárodnej konfrontácie. To, čo hrozí menším klubom je ďaleko nepríjemnejšie. GoodAngels nebude pokračovať na protest proti podmienkam, ktoré prináša zákon o športe, ale bude pôsobiť v extralige so s dievčatami, ktoré sme vychovali v YoungAngelsakadémii.

Poprad bol a verím, že aj naďalej bude vychovávať vo svojej akadémii extraligové hráčky a reprezentantky. Aj napriek obrovským problémom, je iba jedným z troch klubov, ktoré sa môžu pýšiť kompletnou mládežníckou pyramídou. Bez extraligovej nadstavby to nemá zmysel. Dievčatá by mali niekam smerovať. Iba vzory, ktorých sa dá dotknúť udržia ich nasadenie a túžbu niekam to dotiahnuť.

Bolo mi cťou pracovať v minulosti s Alenou Kováčovou a Luciou Kupčíkovou, obe zanechali v GoodAngels svoj silný podpis a pomohli nám vyhrať množstvo euroligových zápasov. Dnes obe vracajú, každá iným spôsobom svojmu rodnému mestu, to čo kedysi dostali.

Mesto Poprad má nádhernú arénu, ktorá by mala prioritne patriť športu, a ak má byť využívaná inak, malo by to športu pomáhať, nie ho ničiť. Ženský basketbal do Popradu patrí a mal by byť s hokejom jeho nosným športom. Predurčujú ho  tomu nielen spomienky na dosiahnuté výsledky, ale najmä množstvo a kvalita dievčat, ktoré aktuálne v BAMP pôsobia. Nie je ľahké obetovať sa športu a deťom, ale ľudia v Poprade ukázali, že to robiť vedia, potrebujú však pomôcť.

Daniel Jendrichovský