Pán poslanec Pavol Gašper priniesol na začiatku februára na stránkach Podtatranského  kuriéra niekoľko zaujímavých pohľadov na  rok 2018 z pohľadu schvaľovania rozpočtu a investícií mesta Poprad. S kritikou niektorých krokov sa musí vyrovnať samotná samospráva a  mestské zastupiteľstvo.  No na kopnutie si do športových klubov musíme zareagovať.

Je pravda, že téma dotácií vo vzťahu k hospodárskej súťaži v Európskej únii je v meste posledné mesiace veľmi živá. Ťažko povedať, čo (kto) ju spustilo, keď legislatíva, ktorá bližšie upravuje pravidlá hospodárskej pomoci, platí už dva roky a doteraz žiadny poslanec, ani zamestnanec samosprávy, ani len netušil, že takýto zákon existuje. Tiež je veľkou záhadou, ako popradské športové kluby (a kluby v ďalších desiatkach miest) v slovenských extraligách narúšajú obchod medzi  jednotlivými  krajinami EÚ.  Asi patríme medzi významných exportérov tovarov a služieb a závidieť nám o chvíľu budú aj slovenskí výrobcovia áut, alebo ocele.

Pán poslanec sa zamýšľa nad tým, ako zadotovať hokejový klub a ženský basketbalový oddiel.  Len  na spresnenie,  ženský basketbal pôsobí v meste ako športový klub a terminológia športových oddielov patrí už istý čas do dôb minulých. Ďalej pán Gašper vyslovuje úvahu, že tieto dva kluby „spotrebujú také množstvo mestských peňazí, ktoré je porovnateľné s finančnou spotrebou zbytku športových oddielov v meste. Pritom počet športovcov a dosahovaných výsledkov je neporovnateľný.“  Nevieme, z akej analýzy pán poslanec vychádza (alebo len vyjadruje subjektívne nepodložené názory), ale ak hovoríme o ženskom  basketbale  v Poprade,  tak  len za rok  2017  odohrali popradské  basketbalistky  (mládež a ženy)  viac  ako  300 súťažných zápasov,  prípravných  zápasov  a  niekoľko národných aj medzinárodných turnajov.                            V  mládežníckych  kategóriách  v roku 2017  naše  staršie  mini žiačky obsadili  na  Majstrovstvách  Slovenska 2. miesto,  mladšie  žiačky 6. miesto,  juniorky 4. miesto,  družstvo žien končilo rok 2017 4. miestom v základnej časti najvyššej slovenskej  súťaže.  Členskú základňu rátame v stovkách.  Rovnako  by na týchto stránkach vedeli svoj odpočet úspechov a  hráčov zverejniť  hokejisti.  Tiež je dobré pripomenúť, že ženský basketbal sa v Poprade hrá už 70 a  hokej  takmer 80 rokov.  Sú to teda športy, ktoré nemajú v meste tradíciu, nemajú miesto na mape najvyšších súťaží a neprinášajú výsledky?

Podľa pána Gašpera si mesto bude u „preferovaných klubov“ objednávať zápasy na pobavenie ľudí,  ako napríklad divadlo. Profesionálny šport bohužiaľ nefunguje podľa rímskeho Panem et Circenses.  Za športovými klubmi stoja tisícky hodín práce trénerov,  rodičov,  dobrovoľníkov, realizačných tímov,  ktorí od šiestich  rokov vychovávajú  deti a neskôr mládež a práve profesionálny šport (a národná reprezentácia)  je akýmsi míľnikom a cieľom,  kam  sa športovci po opustení  mládežníckych kategórií chcú dostať. Ak nebude existovať profesionálny seniorský šport, výchova mládeže a už vôbec výchova reprezentantov nemá zmysel.  Akékoľvek  trénovanie a príprava ostane len  bezduchou  voľnočasovou  aktivitou,  aby mladosť  už  len  nejak zbehla.  Bez svetla na konci tunela.  Preto aj  vyjadrenia  pána poslanca o  „nejakých  zápasoch  na pobavenie ľudí“ uráža prácu desiatok ľudí v tomto meste, ktorí sa roky venujú práci s deťmi, mládežou a seniormi v športe. Je však zrejmé, že pán poslanec v žiadnom  športovom  klube  seriózne  nepracoval,  keď vidí  jeho  náplň  ako  „podnikanie na spôsob daj mi peniaze  a  ja ich už nejako miniem“.  Peniaze  na  šport bohužiaľ z neba nepadajú, tie mestské pokrývajú iba časť rozpočtov a všetky ostatné prostriedky ešte pred ich „míňaním“ musia predstavitelia klubov zabezpečiť.

Je veľká škoda, že pán Gašper na tomto mieste namiesto kopania si do dvoch klubov nezverejnil odpočet svojej práce, ktorú ako prezentujúci sa športovec pre šport  v meste  Poprad  vykonal.  Možno by sme potom vedeli  povedať  jeho slovami, či je  „počet výsledkov neporovnateľný“.   A možno  sa len začína  ďalšia kampaň pred jesennou časťou (roka). Ale to už iste pán poslanec ako športovec vie, že „praví“ športovci pred koncom zápasu neopúšťajú ihrisko a družstvo len preto, že o nich už prejavil záujem iný tím. A už vôbec nie dva krát, tri krát…

BK Poprad