Radosť, úsmev a prvé basketbalové sny. Presne o tom je práca s najmladšími hráčkami, ktoré robia svoje prvé kroky na palubovke. V rozhovore s trénerkou tímu Mikroligy sa pozrieme na prvú polovicu sezóny, atmosféru v družstve aj na to, prečo sú v tomto veku dôležitejšie nadšenie a láska k pohybu než samotné výsledky.

Ako doposiaľ hodnotíte prvú polovicu sezóny?

Prvú polovicu sezóny hodnotím veľmi pozitívne. Začiatky boli najmä o spoznávaní dievčat, tvorení kolektívu a budovaní vzťahu medzi mnou a družstvom, keďže v tomto zložení spolu fungujeme od septembra po prvýkrát. Veľmi ma teší vysoký počet dievčat v tíme a výborná dochádzka na tréningy. Dievčatá majú chuť učiť sa a zlepšovať sa, a to je pre trénera to najdôležitejšie. S takýmito deťmi sa pracuje naozaj veľmi dobre a verím, že sa tu začína budovať silný a zdravý kolektív.

Ako sa dievčatá adaptovali na turnaje/zápasy v prvej polovici sezóny?

Dievčatá v mikrolige nehrajú klasické ligové zápasy, ale fungujeme turnajovým spôsobom. Doposiaľ máme za sebou tri turnaje. Prvý turnaj bol pre dievčatá veľkým dňom – veľmi sa naň tešili, no zároveň mali aj prvé očakávania a obavy, keďže ešte presne nevedeli, čo ich čaká. Bol to veľmi emotívny turnaj, nielen pre ne, ale aj pre mňa. Vidieť ich odhodlané očká, v ktorých sa miešalo nadšenie aj jemný strach, bolo naozaj nádherné. Myslím si však, že dievčatá sa už „oťukali“, získali viac istoty a dnes sa na každý ďalší turnaj úprimne tešia. V tejto vekovej kategórii podľa mňa nie sú najdôležitejšie basketbalové zručnosti, ale najmä chuť športovať, radosť z pohybu a láska k basketbalu.

V čom vidíte najväčší individuálny pokrok hráčok od začiatku sezóny?

Veľký dôraz zatiaľ nekladiem na hodnotenie výrazného basketbalového pokroku, keďže v tejto vekovej kategórii to nepovažujem za prioritné. Mojím hlavným cieľom je, aby si dievčatá osvojovali najmä základné atletické a pohybové zručnosti a postupne sa prirodzene zoznamovali aj s basketbalom.Za najväčší individuálny posun považujem to, že sa dievčatá na tréningoch aj turnajoch usmievajú, tešia sa z pohybu a chodia športovať s radosťou. Práve úsmev, nadšenie a pozitívny vzťah k športu sú v tejto kategórii podľa mňa najdôležitejším základom do budúcnosti.

Ktoré základné všeobecnopohybové a basketbalové zručnosti sa vám darí u dievčat najlepšie rozvíjať? 

U dievčat sa snažím v prvom rade rozvíjať radosť z pohybu a lásku k športu. Veľa pracujeme na všeobecných pohybových zručnostiach, ako je behanie, skákanie, obratnosť, koordinácia a istota v pohybe. Všetko robíme hravou formou, aby tréningy dievčatá bavili a tešili sa na ne. Z basketbalových zručností sa dievčatá postupne zoznamujú so základmi práce s loptou – učia sa ju chytiť, viesť a prihrávať. Pre mňa je však najdôležitejšie, že tz tréningov odchádzajú s úsmevom, dobrým pocitom a chuťou prísť znova. Ak majú radosť z pohybu a z basketbalu, všetko ostatné príde postupne samo.

Ako pracujete s motiváciou a radosťou z hry v tomto veku?

V tomto veku sa snažím, aby basketbal dievčatá hlavne bavil. Tréningy sú hravé, pestré a prispôsobené ich veku. Veľa ich povzbudzujem a učíme sa, že chyby k športu patria. Zároveň sa učíme aj prehrávať a spolupracovať v kolektíve. Dôležité je pre mňa, aby dievčatá chápali, že basketbal je tímový šport a že radosť z hry je dôležitejšia ako výsledok.

Aké sú hlavné ciele pre druhú polovicu sezóny ?

V tejto kategórii nemáme výsledkové ani zápasové ciele. Chcem, aby sa dievčatá hýbali, hrali sa, učili sa základom basketbalu a hlavne mali z tréningov radosť. Dôležité je, aby sa cítili dobre v tíme, tešili sa na basketbal a odchádzali s úsmevom.