Návrat na basketbalovú palubovku po materskej dovolenke nie je len o fyzickej pripravenosti, ale najmä o odvahe, viere a láske k hre. Sima Hamaliarová je dôkazom toho, že vášeň pre basketbal môže trvať aj po dlhšej pauze a novej životnej etape. Po rodičovskej dovolenke sa rozhodla opäť obuť tenisky a postaviť sa na palubovku. Jej comeback do 1. ligy žien však nebol len osobnou výzvou, ale aj návratom do kolektívu, ktorý jej chýbal. Motiváciou sa stala nielen túžba znovu prežívať emócie zo zápasov, ale aj potreba odovzdávať skúsenosti mladším spoluhráčkam. Dnes balansuje medzi tréningami, zápasmi, prácou a rodinou, pričom veľkú oporu nachádza doma. V tíme pôsobí prirodzene, bez potreby veľkých slov – ako spoluhráčka, ktorá sa učí aj učí zároveň. V rozhovore otvorene hovorí o návrate po pauze, o podpore blízkych, o emóciách na palubovke aj o odkaze pre najmladšie BAMPáčky.

Aké boli vaše prvé pocity, keď ste sa po materskej a rodičovskej dovolenke opäť postavili na basketbalovú palubovku?

Pocity boli zmiešané. Miešala sa veľká radosť a nadšenie z toho, že opäť môžem robiť šport ktorý mám rada a strach z toho ako to zvládne moje telo po takej dlhej prestávke. 

Čo vás najviac motivovalo vrátiť sa späť k aktívnemu basketbalu na úrovni 1. ligy žien?

Najviac ma motivovalo opäť zažiť ten pocit a radosť z hry, návrat do kolektívu a vnútorná potreba odovzdať svoje skúsenosti mladším hráčkam.

Bol návrat fyzicky alebo mentálne náročnejší – a prečo?

Návrat na palubovku bol pre mňa náročnejší fyzicky, keďže som mala dlhú pauzu a nastupovala som už do rozbehnutého vlaku. Avšak mentálne som bola nastavená tak, že to zvládnem a hnala ma vpred motivácia dostať sa na úroveň svojich spoluhráčok . 

Ako dnes vyzerá váš bežný deň, keď musíte skĺbiť tréningy, zápasy, rodinu aj prácu?

Bežný deň, ale aj týždeň je dá sa povedať dosť náročný na logistiku. 🙂 Musím povedať, že veľkou oporou mi je môj partner, ktorý ráno nosí deti do školy a škôlky a poobede ide tiež po ne. Ak nemôže on, sú nám veľkou pomocou naši rodičia. 

Ako reagovalo vaše okolie, rodina a priatelia na váš návrat do tímu?

Reakcie okolia na môj návrat boli rôzne. Ale hlavným podporovateľom bol môj partner, bez ktorého podpory by som ani nezačala.

Cítite sa v tíme skôr ako líderka, mentor alebo hlavne ako spoluhráčka?

V tíme sa cítim ako spoluhráčka. Som vďačná za to, že som stretla tieto dievčatá a tak ako ich učím niečo ja, učia aj oni mňa. Najprv som ich musela naučiť, aby mi tykali. 😀 Týmto sa im chcem všetkým poďakovať za to, že ma prijali medzi seba a myslím, že tvoríme super kolektív. 

Aký moment v tejto sezóne bol pre vás zatiaľ najsilnejší alebo najemotívnejši?

Odkedy som mamou, zdá sa mi, že vnímam situácie oveľa citlivejšie. Veľmi emotívne vnímam aj krásne akcie spoluhráčok s premeneným košom. 

Čo by ste odkázali BAMPáčkam v mladších kategóriách?

Aby si verili vo všetkom čo robia a boli trpezlívé. Basketbal ich naučí viac ako len hru – zodpovednosť, disciplínu a tímovosť. A aby si užívali každý jeden tréning, zápas a spoločný čas strávený so svojimi spoluhráčkami a robili basketbal s láskou a srdcom.