Pondelok prvého júla bol posledný termín, kedy bolo možné prihlásiť popradské družstvo žien do najvyššej národnej ligy, extraligy žien. Nakoniec sa tak nestalo a basketbalová extraliga v Poprade končí.

Dôvodov, prečo sa tak stalo, je hneď niekoľko. Už plánovanie predchádzajúcej sezóny bolo strastiplné a sezónu sa podarilo zachrániť na poslednú chvíľu, najmä vďaka prísľubom významných podnikateľov v meste. Rozpočet na sezónu bol postavený tak, že aj malý výpadok ho mohol ohroziť.  To sa bohužiaľ aj potvrdilo už v januári tohto roka a začali sa kopiť problémy spôsobené neplnením záväzkov našich partnerov. Namiesto posilňovania kádra pred play-off a zvyšovania športových ambícií muselo vedenie klubu riešiť existenčné otázky, najmä ako dokončiť sezónu a vlastnými financiami členov realizačného tímu sa skladať na bežný chod klubu. Sezónu sme ukončili na šiestom mieste, no stále s chýbajúcou štvrtinou rozpočtu. Následné pohľadávky voči klubu týmto spôsobené nám už dnes, okrem iných podlžností, neumožňujú čerpať napríklad dotácie z verejných prostriedkov.

Odhliadnuc od vzniknutých problémov sme už v decembri minulého roka začali rokovať o novej sezóne na viacerých stretnutiach s novým vedením mesta, primátorom Antonom Dankom a opakovane sme tiež rokovali s viceprimátorom mesta Štefanom Pčolom, do ktorého pôsobnosti šport v meste Poprad plne patrí. Rovnako tak sme na jar oslovili všetkých priaznivcom, partnerov, podporovateľov a rodičov s možnosťou vstúpiť do klubu a či už manažérsky, alebo finančne, a podieľať na ďalšom pôsobení popradských žien v najvyššej súťaži. Spravili sme maximum, no ani rokovania s mestom, ani oslovenie ďalších partnerov a priaznivcov úspech neprinieslo.

Za pomoci časti mestských poslancov sa na júnovom mestskom zastupiteľstve podaril dosiahnuť verejný prísľub vedenia mesta, že napriek avizovanému zastaveniu dotácií na činnosť pre dospelé športy, budú tieto dotácie zachované aj v roku 2020. Bolo to však Pyrrhovo víťazstvo, keďže súbežne s nezastavením dotácií sme žiadali aj ich navýšenie pre ženský basketbal. Vedenie mesta Poprad však rozhodlo, že tieto dotácie zostanú na úrovni predchádzajúcich rokov a k ich navýšeniu nedôjde. Paradoxne sme teda pomohli iným športom, ktoré už s dotáciou v budúcom roku nepočítali. A tiež hokeju, ktorý pred piatimi rokmi mesto veľkoryso zachraňovalo. Na to, že ženský basketbal je v meste dlhodobo finančne poddimenzovaný, upozorňujeme už roky. Rovnako na to, že je to v Poprade najrozšírenejší ženský šport s kompletnou pyramídou mládeže, od najmenších dievčat až po ženy. Napriek tomu pomer mestských dotácií pre mužské a ženské dospelé športy je niekde na úrovni 300 tisíc proti 50 tisíc na kalendárny rok. A tiež napriek tomu, že basketbal je podľa platných koncepcií mesta jeden z troch prioritných športov v Poprade. Dodnes nevieme, na základe akých kritérií k prerozdeľovaniu dochádza.

Financovanie basketbalu nie je len problémom mesta, ale aj partnerov a podnikateľov, ktorí v meste pôsobia a vytvárajú tu určité hodnoty, či už pre mesto, alebo pre svojich vlastníkov. Spoločenská zodpovednosť najmä v podobe generálneho partnera ženského športu tu už roky chýba a bez takéhoto silného partnera je ťažké stavať športové ciele. O to viac zamrzí, keď sklamú aj zvučné popradské mená, ktoré sa na podporu prísľubom podujali.

Všetky tieto okolnosti nás doviedli k tomu, že nebolo možné v termíne družstvo prihlásiť, podpísať zmluvy s hráčkami a trénermi a zabezpečiť fungovanie novej sezóny. Je to smutný koniec príbehu, za ktorým stál tím ľudí, hodiny a hodiny práce, driny a potu našich hráčok a trénerov. Rovnako smutné je, že sme v Poprade vychovali hráčky, ktoré dnes nemajú doma kde hrať. Rozpadá sa nám mladá rodina, ktorú sme tu s dievčatami tvorili a ony musia nútene opustiť svoj dom… A kde budú mať svoje vzory mladé hráčky a deti? V Popradskej Aréne to teda asi tak skoro nebude.

Keďže dnes je už teda „po všetkom“, chceme z tohto miesta poďakovať všetkým, ktorí posledné roky držali popradský „dospelý“ ženský basketbal na extraligovej mape. Všetkým hráčkam a trénerom, ktorí reprezentovali nie len seba a klub, ale hlavne mesto Poprad, mesto s viac ako 70-ročnou basketbalovou históriou. V ktorých vnútri bilo popradské basketbalové srdce.

Mnohí sa pýtajú, či sa Poprad ešte niekedy do extraligy vráti. A my sa pýtame – je pod Tatrami skutočne potreba ženského basketbalu a verejný záujem oň? Kým nezodpovieme túto otázku, o návrate nemá zmysel uvažovať.