Po prvej polovici sezóny stoja staršie žiačky Basketbalovej akadémie mládeže Poprad na zaujímavom rázcestí. Na jednej strane ukazujú, že proti vyrovnaným súperom dokážu podať stabilné a kvalitné výkony, na druhej strane ich stále brzdia výpadky koncentrácie a nevydarené koncovky zápasov, ktoré mali vo vlastných rukách. Tréner otvorene hovorí o problémoch, ale zároveň cíti výrazný posun – herný aj mentálny. Dievčatá čelia rastúcim nárokom na rozhodovanie, zodpovednosť a prístup k tréningu, ktorý už nie je len o talente, ale najmä o poctivej práci a láske k basketbalu. Čaká ich druhá polovica sezóny, v ktorej majú možnosť zabojovať o postup do najlepšej osmičky Slovenska. Dievčatám držíme prsty!

Ako hodnotíte výkonnosť družstva po prvej polovici sezóny? 

Najväčšou výzvou je stále schopnosť podať dominantný výkon proti slabším súperom. Nevieme udržať koncentráciu počas celých 40 minút a máme pasáže, v ktorých dievčatá akoby nespoznávam a robíme zbytočné chyby. Naopak, proti súperom na podobnej úrovni hráme výrazne lepšie a výkon je stabilnejší. Najviac ma mrzia prehry so Žilinou a Košicami, pretože oba zápasy sme mali vo vlastných rukách, no nedokázali sme ich dotiahnuť do víťazného konca.

Ako sa vyrovnávajú dievčatá s rastúcimi nárokmi na „basketbalové uvažovanie“ počas zápasov?

Na tréningoch vytváram neustály tlak, aby v zápasoch neboli ničím prekvapené. Učíme sa priebežne a musím povedať, že oproti minulej sezóne odvádzajú výrazne lepšie výkony. Za tento posun som veľmi vďačný.

Ako sa mení prístup hráčok k tréningu a zodpovednosti v porovnaní s mladšími kategóriami?

To je momentálne najväčší problém. Máme mikrocykly, v ktorých pracujeme výborne, no namiesto toho, aby sme na nich stavali, prídu tréningy, kde sa zbytočne brzdíme. Je to začarovaný kruh. Dievčatá o tom vedia, otvorene s nimi komunikujem. Musia pochopiť, že ak chcú v športe niečo dosiahnuť, jediná cesta je poctivá práca a láska k tomu, čo robia. To isté platí aj v živote.

Na ktoré oblasti sa chcete v tréningovom procese najviac zamerať? 

Prioritou je hra 1 na 1, rozhodovanie v rýchlosti a zlepšenie streľby. Tieto oblasti sú pre náš ďalší progres kľúčové.

Ako rozvíjate mentálnu odolnosť a schopnosť reagovať na náročné zápasy? 

Každé dievča je iná osobnosť a každá zvláda tlak po svojom. Za rok a pol spoločnej práce však vedia, že som prísny a dôsledný  a dovolím si tvrdiť, že práve v mentálnej odolnosti sme urobili veľký krok dopredu. Čo za tým stojí? Možno to niekto nazve „prednáškami“, ale ja s nimi veľmi často komunikujem, vysvetľujem situácie a snažím sa, aby rozumeli tomu, čo robíme a prečo to robíme.

Čo by malo toto družstvo zanechať ako svoju „stopu“ po skončení sezóny? 

Chceme si spoločne vybojovať postup medzi osem najlepších družstiev na Slovensku, pokúsiť sa prebojovať na MSR a dosiahnuť čo najlepší výsledok. Aby sme si po sezóne mohli povedať, že to stálo za to. 

Čo čaká vaše družstvo v druhej polovici súťaže? 

Základná časť sa pomaly končí, takže našou úlohou je zabojovať o čo najlepší výsledok. Zatiaľ to máme dobre rozbehnuté. Teraz bude záležať najmä na dievčatách a na tom, aký výkon predvedú na ihrisku.