Za každou sezónou sa skrývajú stovky hodín tréningov, desiatky zápasov a množstvo momentov, ktoré sa do štatistík nezmestia. Aj táto sezóna priniesla  množstvo výziev, cenných skúseností i príležitostí na rast. Tím Starších žiačok U15 počas sezóny prešiel náročnými obdobiami, ale aj zápasmi, v ktorých ukázal svoj potenciál a charakter. Ako celú sezónu vníma z pohľadu výsledkov, rozvoja hráčok a napĺňania klubových cieľov hlavný tréner J. Bendík? Prinášame jeho hodnotenie tohtoročnej sezóny v kategórii U15.

„Sezóna, ktorá sa zapíše do pamäti

Pred začiatkom sezóny som si sadol s každou jednou hráčkou. Povedal som im, čo od nich chcem, na čom musia pracovať a aký je náš spoločný cieľ. Som nesmierne rád, že mi verili. Krok za krokom sme išli za tým, aby sme sa prebojovali medzi osem najlepších družstiev na Slovensku.

Počas celej sezóny sme podávali konzistentné výkony. Samozrejme, prišli aj zápasy, v ktorých sme nehrali náš basketbal – sme ľudia, nie stroje. Boli duely, kde nám víťazstvo ušlo v posledných sekundách a športové šťastie sa od nás odvrátilo. No vedel som, že výkony sú výborné a raz sa to zlomí.

Počas Veľkej noci sme sme vyhrali medzinárodný turnaj v Brne, kde sme predviedli nádherné výkony a právom sme si odnášali 1.miesto.

V nadstavbe 1–8 sme síce vyhrali len jeden zápas so Sereďou a smerovali sme do baráže, no tam sme zvládli oba zápasy s Piešťanmi a postúpili sme na finálový turnaj MSR. Naša výhoda bola jasná – predsezónny cieľ sme splnili. Na turnaj sme cestovali bez tlaku, bez napätia, s čistou hlavou a s vierou, že môžeme prekvapiť. A ja som dievčatám veril. Súťaž bola tento rok extrémne vyrovnaná a vyhrať mohol naozaj každý.

MSR – príbeh, ktorý sa bude rozprávať dlho

V úvodnom zápase sme nastúpili proti favoritovi zo Šamorína. Perfektnou obranou sme súpera prakticky k ničomu nepustili a zápas sme si užili od prvej do poslednej minúty. Bol to výkon, ktorý ukázal, že môžeme dokázať veľké veci.

Semifinále – obrat, ktorý ukázal charakter

V semifinále nás čakala Stará Turá. Prvý polčas bol jasne v ich réžii, aj keď rozdiel bol len šesť bodov. V šatni som dievčatám povedal, že verím, že vedia zabojovať tak, ako ich poznám. A ony to urobili.

Druhá polovica zápasu bola boj o každý centimeter palubovky. Keď sme v 27. minúte prvýkrát v zápase viedli, vedel som, že to už nepustíme. Dievčatá ukázali obrovské srdce a odhodlanie. Zvíťazili sme o dva body a postúpili do finále. Družstvo, ktoré ešte pred pár týždňami bojovalo o postup na MSR, stálo vo finále. Niečo neuveriteľné.

Finále – smútok, ktorý sa zmenil na hrdosť

Vo finále sme nastúpili proti domácim Košiciam. Prvý polčas bol z našej strany nádherný basketbal – kvalitná obrana, trojky, rýchle protiútoky. Po prestávke sa Košice dotiahli a zápas sa začal lámať. Nedokázali sme nájsť vnútornú silu na posledný zlom, a tak Košice vyhrali o štyri body.

V tej chvíli panoval smútok. Keď si vo finále, chceš vyhrať. Ale s odstupom času – získať striebro na MSR je niečo neopísateľné. Niečo, čo si treba vážiť.

Striebro, ktoré má cenu zlata

Som hrdý a šťastný za to, čo sme tento rok dokázali. Nie je to samozrejmosť a nemusí sa to opakovať. O to viac si treba vážiť, čo sme dosiahli.

A na záver: “Nie tréner robí hráčky, ale hráčky robia trénera„