Korene popradského basketbalu siahajú do povojnového obdobia. V školskom roku 1945/46 nastúpil do Obchodnej akadémie v Poprade prof. Jozef Libant zo Štátnej obchodnej akadémie v Trnave. Hneď po príchode založil v škole basketbalový krúžok chlapcov. V tomto istom roku prišiel do školy ďalší pre šport zanietený pedagóg, profesor Mikuláš Pancisyn. Obaja za družstvo reprezentujúce Obchodnú akadémiu aj hrávali.
Veľkou brzdou rýchlejšieho rozvoja tohto športu bol nedostatok hracích plôch, preto si na dvore stredoškolského internátu vybudovali basketbaloví nadšenci provizórne ihrisko. Prvé oficiálne stretnutie medzi žiakmi Obchodnej akadémie a chovancami stredoškolského internátu sa skončilo víťazstvom chlapcov z internátu futbalovým výsledkom 5:1! Prvými priekopníkmi popradského basketbalu boli teda profesor Jozef Libant, profesor Mikuláš Pancisyn, žiaci Beran, Mecko, Jančík P., Jančík M., Tekeľ, Jaduščák, Kochan, Bubniak, Siranko, Wolský, Balcerčík, Choma, Kostovič a Krajňák. Všetci boli žiakmi Obchodnej akadémie.
V školskom roku 1946/47 sa začali o basketbal zaujímať i dievčatá tejto školy. Medzi prvými adeptkami boli Javošová, Horváthová, Košková, Bírová, Klímová, Jánska, Lichtensteinová, Veselá, Barabášová a Dendisová. Na jar roku 1947 sa o slovo v basketbale prihlásil i Svit. Prvé meranie síl medzi Obchodnou akadémiou Poprad a ABŠ Svit sa skončilo presvedčivým víťazstvom popradčanov 52:12. Na jeseň 1948 došlo k prvému oficiálnemu zápasu dievčat. Išlo o meranie síl medzi dievčatami OA Poprad a Sokolom Svit. Stretnutie vo Svite sa skončilo víťazstvom po každej stránke vyspelejšieho kolektívu dievčat z Popradu a to výsledkom 27:12.
V tomto období družstvá chlapcov i dievčat odohrali množstvo priateľských stretnutí. Ich najčastejšími súpermi boli gymnazisti zo Spišskej Novej Vsi, Kežmarku, Liptovského Mikuláša, Ružomberka a Levoče. Najväčší úspech zožali dievčatá, ktoré sa prebojovali na medzikrajové majstrovstvá stredných škôl v Banskej Bystrici, kde obsadili krásne tretie miesto. Chlapci na krajských stredoškolských hrách v r. 1948 obsadili prvé miesto. V máji 1949 zavítali do Tatier juniorky z Havlíčkovho Brodu – čerstvé majsterky Československa. Zastavili sa i v Poprade, kde hlavne v druhom polčase predviedli veľké basketbalové umenie. Domáce dievčatá podľahli 6:32, keď ešte v polčase bol neuveriteľný stav 4:4.
V sezóne 1949/50 Obchodná akadémia Poprad prvýkrát prihlásila svoje družstvo do spišskej súťaže. V tom čase bolo družstvo značne omladené. Tvorili ho žiaci Komiňák, Láni, Schwartz, Krajňák, Fillo, Fičan, Klein, Čillík, Bednár a Vojtuš. V nasledujúcom ročníku premenovaná OA Poprad na VHŠ Poprad prihlásila do spišskej basketbalovej súťaže už tri družstvá (muži, ženy, dorastenci). Oporami popradských celkov boli Jančík, Schwaty, Šimko, Benko, Martinko, Fiačan, Klein, Javorská, Krchová, Kacvinská, Suranovská, Ondrušová, Hudecová, Bendíková a Mozerová. Veľký kus práve pri formovaní týchto kolektívov odviedol profesor telesnej výchovy v škole Zoltán Kukula, ktorý do dnes žije v Poprade.
„So žiakmi som veľmi dobre vychádzal. Dokonca prvý deň, keď som prišiel, poobede som išiel na staré gymnázium na dvor, to bola obchodná akadémia pri okrese, a počujem krik. Telocvičňa, idem tam, tak sa dívam, dievčatá hrali a celkom dobre. Lopta padla na pódium, ja som ju nepodal tým dievčatám. Jedna vyskočila, zobrala loptu a medzi dievčatami povedala: ,A ten somár nám loptu nedal.‘ Tak ja som sa usmial a na druhý deň prvá hodina v tej triede, kde to dievča to povedalo. No bola červená, ale zostali sme kamaráti, ja som to bral ako vtip.“
