Je nám cťou, že práve dnes môžeme popriať dlhoročnému trénerovi, pánovi Jozefovi Baranovi, ktorý pôsobil v meste Poprad, všetko najlepšie ku krásnemu jubileu!

Pán tréner,

prajeme Vám k tomuto krásnemu životnému jubileu všetko najlepšie! Nech Vám zdravie slúži  a nech máte každý okamih vo Vašom živote radostný a prináša Vám úsmev na tvári. Všetko najlepšie!

Kto je Jozef Baran?

Jozef Baran sa narodil  14.11.1933 v Spišskom Bystrom.

Pochádza z robotníckej rodiny a je najstarší z piatich súrodencov, z ktorých štyria ešte žijú. Detstvo nemal jednoduché, pretože mamka mu zomrela, keď mal 14 rokov a jeho otec ostal sám v tých najťažších vojnových a povojnových rokoch. Z tých čias mu ostala tvrdosť a húževnatosť, ktorú uplatnil v neskoršej trénerskej praxi. Bol ženatý a mal jedného syna. Základnú školu ukončil  v Poprade. Vyučil sa na učňovskej škole v Poprade v odbore kúrenár. Nastúpil do Chemosvitu Svit ako údržbár. Vo Svite začal aj svoju športovú kariéru ako boxer za TJ Svit. Neskôr prišiel pracovať do Vagónky Poprad a v tom čase sa  stal aj vedúcim družstva basketbalového oddielu u prof. Fillu. Basketbal ho natoľko pohltil, že si urobil trénerskú skúšku II. triedy a začal trénovať mládežnícke družstvá dievčat a spolu s profesorom Jozefom Fillom pozdvihli basketbal v Poprade na najvyššiu československú úroveň.

Mladšie dorastenky trénera pána Jozefa Barana získali v sezóne 1974/75 titul majstra SSR i ČSSR V roku 1985 ako žiačky získali na M-SSR i ČSSR majstrovské tituly. O rok neskoršie v kategórii mladších dorasteniek potvrdili svoje majstrovstvo získaním prvého miesta na M-ČSSR.

Tento pracovitý a zásadový tréner vychoval v ďalších rokoch viaceré vynikajúce hráčky nielen pre popradský, ale aj slovenský a európsky  basketbal. Družstva pod jeho vedením dosahovali mimoriadne výsledky a vzbudzovali rešpekt u súperov.  Bol náročný na tréningy, na každý tréning si robil písomnú prípravu (zošity s nimi si určite uchováva dodnes).

Na jeho povestné kondičné tréningy v exteriéri – v Kvetnici, či v Tatrách si spomenie nejedna basketbalistka, ktorú zaúčaldo tajov tohto športu. No nebol len trénerom, bol aj vychovávateľom, často učil dievčatá slušnému správaniu, etike a disciplíne. Veľa jeho odchovankýň si dnes už s úsmevom spomenie nielen na tréningy a zápasy ale aj na výroky, ktoré zostanú nezabudnuteľné. Celý život prežil v Poprade a venoval sa svojmu najväčšiemu koníčku basketbalu či už ako tréner aj v dôchodkovom veku a neskôr ako fanúšik tohto športu.

V súčasnosti je v zariadení sociálnych služieb pre seniorov na sídlisku Západ v Poprade, kde neúnavne aj v tomto veku „zlostí“ svoje opatrovateľky a lekárov.