Úspechy a pády prvého družstva žien

Úspechy a pády prvého družstva žien

 

     V rokoch 1954-1957 došlo k stagnácii popradského basketbalu. Odišli generácie šikovných chlapcov i dievčat,  menili sa pedagógovia a zostávajúcej mládeži sa nemal kto venovať. V tejto veľmi neutešenej situácii našťastie prišiel na začiatku školského roku 1957/1958 na Vyššiu hospodársku školu (terajšia OA) do Popradu prof. Jozef Fillo, ktorý sa pokúsil tento krásny šport znovu oživiť. S vervou a nadšením sa pustil do práce a prvé úspechy nedali na seba dlho čakať. Staršie dorastenky, ktoré štartovali za TJ LOKOMOTÍVA VAGÓNKA Poprad, zvádzali v krajskom majstrovskom súperení úspešné boje o prvenstvo s košickými celkami. Od založenia slovenskej dorasteneckej ligy sú jej stálymi účastníčkami.

 

     V roku 1961 prišiel do Popradu do tunajšej už Strednej ekonomickej školy Duklianskych hrdinov Ing. Jozef Blaho (z OA Martin), ktorý svojimi skúsenosťami výdatne pomohol pri výchove basketbalovej mlade v škole. Z dorasteneckej liahne prechádzali basketbalové nádeje do novoutvoreného družstva žien (1962) pri TJ LOKOMOTÍVA VAGÓNKA Poprad, ktoré po krátkom pôsobení v krajskej súťaži pre Poprad vybojovalo v sezóne1963/64 2. ligu. O tento krásny úspech sa zaslúžili predovšetkým MUDr. Kallová, Ochotnícka, Bednarčíková, Vojtašeková, Demková, Hosová, Trojanová, Očvárová, Barillová, Reichlová. Nováčik súťaže, bez akýchkoľvek skúseností a väčších posíl, sa však dlho v lige nezohrial. Po roku sa ocitol znova späť v krajskej súťaži. Slúži ku cti celému kolektívu, že ho tento neúspech neznechutil a neodradil od ďalšej práce. O rok sa popradské basketbalistky do 2. ligy znova vracajú, keď suverénne vyhrali krajskú súťaž s jedinou prehrou. V družstve hrali dve veľké nádeje slovenského basketbalu – Karasová-Vassová a Alexanderčíková ( v oboch sezónach najlepšia strelkyňa druhej ligy).

 

     V nasledujúcom ročníku však došlo v tomto nádejne sa tvoriacom kolektíve k dalšej pohrome. Po sezóne viaceré hráčky z rodinných dôvodov zanechali aktívnu činnosť, alebo prešli do iných klubov. Za tejto situácie sa výbor oddielu rozhodol družstvo žien v ročníku 1968/69 do súťaže neprihlásiť! Ako sa neskoršie ukázalo, nebolo to práve najšťastnejšie rozhodnutie.

 

Profil: Jozef Fillo – stredoškolský učiteľ, telovýchovný pracovník, tréner ženského basketbalu

 

fillo_jozefNarodil sa 14.09.1931 v Polomke (okr. Brezno).  V Poprade študoval v rokoch 1947-1951. Po maturite na Vyššej hospodárskej škole Duklianskych hrdinov v Poprade od r. 1951 začal vyučovať grafické predmety na Hospodárskej škole v Liptovskom Mikuláši. Od roku 1957 pôsobil na Vyššej hospodárskej škole (Strednej ekonomickej škole) v Poprade, kde aj ukončil svoju pedagogickú dráhu. Na škole obnovil činnosť dievčenského basketbalu. Aktívne pracoval aj vo vyšších basketbalových orgánoch. Založil 1. basketbalovú triedu (1973) a tréningové stredisko mládeže (1976). Pôsobil ako tréner mládežníckych družstiev i žien, v posledných rokoch basketbalových prípraviek. Založil a trénoval prvé basketbalové družstvo žien v histórii Popradu (1962). Za svojej 40-ročnej  trénerskej práce vychoval celý rad vynikajúcich basketbalistiek a reprezentantiek (Baová, Benková, Krajčová, Karasová, Alexanderčíková, Švejkovská, Škrabalová, Husárová, Jasenčáková, Chudá, Petríková…).
 

Ako pedagóg grafických predmetov dosiahol pozoruhodné výsledka. Vychoval 38 majstrov Slovenska a Československa v stenografii, stenotypii, písaní na stroji. Participoval na organizovaní krajských, celoslovenských aj medzinárodných pretekov v grafických disciplínach. Bol členom skúšobnej komisie pre štátne skúšky z kancelárskeho písania na stroji a stenografie pri štátnom stenografickom ústave v Bratislave .
 

Ocenenia: Za zásluhy o rozvoj okresu Poprad, 1970, 1980; Čestné uznanie odboru školstva KNV (Košice), 1982, 1988; Vzorný pracovník rezortu školstva MŠ SR, 1989;  Cena primátora mesta Poprad, 1998. Čestný titul „Vzorný tréner“, 1978; Za zásluhy o rozvoj čsl. telovýchovy I. stupňa, 1981; Pamätný list pri príležitosti 100. výr. basketbalu, 1991 [od SBA]; Čestné uznanie a Čestný odznak SBZ, 1979; Čestné uznanie a Pamätná medaila pri príležitosti výročí popradského basketbalu, 1977, 1997 .

 

 

Komentáre